Korene
Scéna polovice 90-tych rokov v Bratislave sa niesla v duchu crustu a anarchopunku. Tym pádom aj orientáciou na politiku, ekológiu, antifašizmus, práva zvierat (vegetariánstvo) a antikapitalizmus. Na Zónu A vtedy chodilo 20 ľudí, streetpunk a mäkkšie odrody punku boli na dne. Korene kapely Rozpor, tak ako aj iných československých oi! kapiel začínajú práve tu. Mnohí členovia týchto kapiel vyšli z týchto koreňov a tak to bolo aj so súrodencami Walterom a Filipom, zakladajúcimi a vekovo najstaršími členmi kapely. V tejto súvislosti by sa zišlo spomenúť, že obaja účinkovali v crust/disbeat skupine System Of Greed, čo bol typický príklad hudobného smerovania tej doby. Filip to potom ešte skúšal s Veslom (Lord Alex) v jeho projekte Zigauner, čo bol taký punkrock á la UK Subs.

Obaja bratia sympatizovali s Oi! a boli jadrom (spolu s ďalšími skinheadskými súrodencami, bratmi Mačuhovcami) prvej bratislavskej S.H.A.R.P. crew s názvom Blood Brothers Crew.
Koncom 90-tych rokov sa na bratislavských koncertoch (kluby Stoka, Rock Pop Jazz či DK Lúky) a v krčmách (Funus, Stoka, Nightmare, Propeller) začali vytvárať priateľstvá spájajúce práve starších harcovníkov ako spomínaní bratia, s mladými uchami ako Lupes a ja (Datra). V tejto dobe práve vznikala nová Hardcore a Straight Edge scéna, takže sme boli pekná zmes rozličných kultúr - pankáči, skinheadi, hardkoráci a straight-edgeáci, nejakí metloši a bývalí metloši (viete, že Lupes bol voľakedy metalista?!?!), potom bársakí reggae a ska blázni a tak ďalej...
Spájalo nás nadšenie pre punk a hardcore muziku a vôbec pre všetko čo zaváňalo subkultúrou a rebéliou. Myslím si, že významný podiel na našom zjednotení mal aj fakt, že aj keď každý mal rád iný štýl punku či hardcoru, všetci sme počúvali Agnostic Front (teda hlavne ich vtedy čerstvú novinku-album ,,Something´s Gotta Give") a bratislavskú legendu Testimony. Tí keď sa rozpadli, tak to sme všetci z toho boli v piči, že to je teda kurevská rana pre bratislavskú scénu ,atď. Testimony to teda fakt držali kurva, ale scéna sa z toho nakoniec predsa len nejako vyhrabala.:)

Takže sa chodilo do krčiem a na koncerty a začala sa rozoberať otázka vzniku nejakých nových hudobných skupín, ktoré by hrali štýl, aký sme mali radi a aké tu neboli. Stále doznievala crustová vlna, a naša generácia nemala kapely, ktoré by boli podľa nášho gusta. V tej dobe ešte hrali newschool hc skupiny ako Cry Out, Dauntless alebo madballovská Atria, ale jednoducho to chcelo novú krv.
Z tohto podhubia pochádzajú aj členovia ďalších bratislavských skupín ako Abhorrence či Ad Acta.
S nápadom vytvoriť prvú bratislavskú oi! kapelu prišiel Walter a začal sa vypytovať a zháňať záujemcov, ktorí by do toho išli. Bubeník bola jasná voľba - jeho brat Filip. Zdá sa mi, že na basu bolo viac záujemcov (nie som si úplne istý), ale nakoniec to zobral Lupes. Hral už predtým v nejakých hudobných zoskupeniach, napr. v hardcore skupine Breakdown. Lupes tvrdí, že v tej dobe mu Walter hovoril, že má záujem založiť hardcorovú kapelu a že sa to potom nejak pre-oi!-ovatelo. Spýtajte sa niekedy Waltera... Nakoniec teda ostal voľný post gitaristu, ktorého sa mal ujať Mišo Krivošík (hral s Lupesom v Breakdown), ale malo to byť z nejakého dôvodu iba dočasne. Neviem už prečo, ale bolo to niečo také, ako že odišiel bývať niekde inde, či sa mu nepozdávalo hudobné smerovanie toho projektu, či kerý kokot. Každopádne tým uvoľnil miesto pre mňa ako nadšeného diletantského, novopečeného gitaristu, ktorý si práve kúpil elektrickú gitaru, kombo a DIY wah wah pedál, práve z dôvodu stať sa členom nejakej kapely, ktorá by hrala muziku, akú mám rád (na strednej škole som spieval/reval v grind punkovej formácii Sviňa). Pár týždňov predtým som mal ísť na konkurz gitaristu do Veslovho Zigauner (kde práve vtedy hral Filip), lenže som mal iba starú španielku za tri kilá (na nej som sa vlastne v 17-tich začal učiť hrať hity od Zóny A, Visacího Zámku a SPS), ktorú sme o pár rokov s RozpoRom rozbili v rámci našej šou na pódiu. Tak som Veslovi povedal, že dojdem, keď si zoženiem potrebné náradie. Toto náradie mi predal Lochy, slávny a obľúbený gitarista Testimony a neskôr Atrie, ktorý teraz žije pri Prahe. Za 2500 sk to bola gitara Jolana Jantar, nemecké zdochlinárske 30 watové kombo a to kvákadlo crusterskej kolenovýroby. Bol som z toho všetkého dosť hotový, lebo to kombo vraj používal Sveťo Korbel v Slobodnej Európe a kvákadlo zase gitarista z bratislavských crust úderiek Antikapital a Eva Braun, ktorých som tiež strašne uznával.:) No a práve, keď som si to všetko zaobstaral, tak prišla ponuka do Walterovej novej oi!/hardcore skupiny.

Vznik
Začali sme hrať v máji 1999. Zhodli sme sa na tom, že nemáme radi mudrlantov a pseudointelektuálov, ktorými bola anarchopunková scéna tak zahltená a ktorých sme dôverne poznali. Nechceli sme texty o nadnárodných spoločnostiach, treťom svete a velerybách, lebo sa nám to zdalo tak vzdialené od našich životov. Mali sme v pláne spievať texty o veciach, ktoré poznáme, ktoré sa nás priamo dotýkajú a na ktorých nám záleží. Takisto sme sa chceli vyhnúť trápnemu klišé o fízloch, terčoch a systéme.
Vtedy sa ešte vôbec v scéne nehovorilo o takých pojmoch ako politika a apolitičnosť a my sme sa politike nevyhýbali, rovnako ako sme sa nevyhýbali ani zábave. Obe predsa patrili k punku. Od začiatku sme sa snažili hľadať aj tzv.politické, ale aj tzv.zábavné alebo ľahšie témy. Hlavným cieľom našich textov na začiatku však bola militantnosť a fyzická pripravenosť, odmietanie drog, feťákov, kritika vlastných radov a predovšetkým oi! kultúra (zjednotenie punx a skins, atd.). Tie kokotské diskusie vo fanzinoch a neviem kde všade, ohľadne toho či sme politická alebo apolitická kapela prišli až neskôr. V dobe začiatkov Rozporu to nikto neriešil!

Naša hudobná tvorba bola ovplyvnená hlavne Oi! a britským new punkom. Ja, ako tvorca základných nápadov som v tej dobe tvoril hlavne pod vplyvom The Exploited, UK Subs, Oi Polloi, The Business a The Varukers. Lupes zase do nášho kotla prisypal najviac z oldschool hardcore ako 7 Seconds, Warzone, Cause For Alarm, ale aj štipku z metalovej basgitary odkukanej od Slayeru či Pantery. Čo som tak zachytil na skúškach a pri naších debatách, tak Filip si dosť vážil mimo iných, bubeníkov z Oi Polloi, One Way System a The Exploited, no a Walterove vplyvy by sa dali zhrnúť ako mix Oi! a newyorkského hardcoru.

Názov RozpoR vyhral spomedzi iných, pretože perfektne vyjadroval to, čo sme veľa kritizovali na punk/hc scéne. Prečo sa pankáči obliekajú uniformne, keď by mali byť originálni? Prečo sa delia na skupiny podľa toho, akú odrodu punku počúvajú, keď by mali byť otvorení? Prečo skinheadi na Slovensku nosia zahraničné drahé značky, keď sú patrioti? Prečo krčmoví aktivisti sedia v krčme, keď majú plnú hubu kecov o revolúcii? Takýchto rozporov nájdeme tisíce a samozrejme nie len v ,,scéne“.
Ďalšie plus boli tie neodolatelné eR-ká v slove rozpor!:) V hre boli ešte názvy Roxor a Never Nikomu.

Mašinka sa rozbieha
Prvá skladba, ktorú sme naskúšali bola Pouličný boj, text napísal Walter a Filip ho upravil. Kapela cvičila celé leto, aby 1.8. 1999 nahrala svoje prvé demo v provizórnom štúdiu na Panenskej ul. Majster zvuku bol Miro Tolla, starý kamoš, punkáč a zvukársky samorast, ktorý využíval podzemné priestory patriace Vrešťovi. Nahrávka bola určená len pre kapelu a najbližší okruh ľudí a ostala iba na magnetofónovej páske.
Zborové vokály na pozadí aj tak úbohého zvuku zanikajú, pretože k dispozícii boli iba dva mikrofóny.

2. októbra 1999 odohral RozpoR svoj prvý koncert v okrúhlom komplexe garáží na Pionierskej ul., kde mala skúšobňu tiež nová bratislavská oi! kapela St.Oi! Prišlo asi 100 ľudí, celý okruh kamošov. Na prvý koncert to bolo super, kedže zaplnili celý priestor pred skúšobňou. Zahrali sme skladby z dema plus nejaké ďalšie. Ja ako gitarista- totálny samouk som hral tak, ako aj pri nahrávaní dema, bez brnkátka.(!) S brnkátkom som jednoducho ešte hrať nevedel a kým som sa to naučil, zahral som takýmto primitívnym spôsobom ešte asi 2 koncerty.(!)
Ešte si pamätám, že ten prvý koncert chcel prerušiť pracovník mestského magistrátu, kedže to bola ilegálna neoficiálna akcia, ale nakoniec nejak neuspel a to ešte skoro dostal cez piču od Červíka, takého poloretardovaného typa, čo bol punkový a zároveň futbalový fanatik. Kapela St.Oi! sa po čase rozpadla a dvaja členovia (Gubo a Blejco) založili formáciu s názvom P.P. (Punkoví páni).

V tom roku stihol RozpoR ešte jeden koncert (26.11.1999, DK Dúbravka, BA), aby sa s novým transparentom vrhol do nového milénia. Vytvorila ho pre nás vtedajšia renee Martina a malo to z dnešného pohľadu až smiešne silný efekt, pretože iné kapely vtedy na také veci srali a nič také nemali. Bolo to naše logo namaľované žltou latexovou farbou a orámované čiernou linkou na zelenom vojenskom plátne. Presne sa to hodilo k tomu čo sme zastávali.
Inak, čo sa týka toho loga, vzniklo tak, že sme písacím strojom napísali na papier ,,RozpoR,,, prvé eR-ko sme vystrihli, otočili, nalepili a celé sa to zväčšilo.

Rok po vzniku mal RozpoR už 18 vlastných skladieb, z ktorých 17 je na albume/deme ,,Nezabudneme!“. Poslednú sme tam nezaradili, pretože ešte nebola otextovaná. Neskôr dostáva táto skladba názov ,,Ilegálna spravodlivosť „. Na koncertoch sme ju predtým používali na skúšku zvuku, pretože sme na tento účel nechceli používať skladby repertoáru.


Nezabudneme!
Prvý nosič určený pre ,,verejnosť“ obsahuje 17 skladieb v hardcorovom a oi!-ovom tempe. Nahrávalo sa v spálni u Waltera a Filipa doma, kam sa nanosili haldy perín, vankúšov a diek kvôli odhlučneniu. Celá izba sa vyplnila týmito pičovinami a každé dve hodiny sa muselo vetrať. Prípravy trvali asi dva a pol dňa a potom 6. až 8.5. 2000 sa to nahralo (z nahrávania existuje aj videozáznam, ktorý natočil vtedajší skinhead Marek). Pri nahrávaní zborov nám pomáhalo viacero ľudí, mimo iných aj dnešný basgitarista Abhorrence, Dajko (je ho tam pomerne zreteľne počuť). Zaujímavosťou je, že v basovej pasáži v pesničke ,,Protest s troskami?“, kde sú v pozadí nahraté ,,deštrukčné zvuky“, mal byť pôvodne preslov proti dílerom drog a feťákom, ktorý nahovorila naša kamoška, renee Lenka, ale nakoniec sa to kvôli jej zlej výslovnosti nepoužilo. Samotné ,,deštrukčné zvuky“(rozbili sme hrnčeky, jebali o zem šroubováky, kliešte, reťaze a búchali po klavíre a o zem so stoličkami) sme potom dohrali v KCK (Kamel), kde pracoval náš zvukár Miro Tolla a kde sa to aj zmastrovalo.
Nahrávka bola napálená na 4 cédečká, z ktorých sa to nahrávalo na kazety. Tie sa predávali za cenu čistej kazety.(!)

Ďalší rok odohrala kapela viacero koncertov so skupinami ako napr. Ilegality, Stracony (PL), Sin Fronteras, Postoi, P.P., Apatia (PL), Happy Cocks.

Nový spevák
Kedže mal Walter občas problémy so spevom, prijali sme v júni 2001 nového člena – Rumuna (Romana), aby mu pomáhal so spevom. Walter však nechodil na skúšky a tak ostal iba Rumun. Walter to zdôvodnil tým, že nemá čas a že ,,mladému to ide“...
Rumun vtedy spieval a hrával na basu v punkrock/oi! kapele Úkryt (ex- Odtál Potál), kde hral inak aj neskorší líder oi! úderky Stanaz, Mišo Šimon (R.I.P.), ktorý nakoniec skočil z dvanásteho poschodia.
Keď s nami Úkryt hrali v Dunajskej Strede, všimli sme si Rumunov prejav a začali sme rozmýšľať, že by mohol byť pre RozpoR prínosom. Prvý koncert s novým spevákom sme odohrali 30.6.2001 v garážach pod Prístavným mostom- legendárnom dejisku mnohých bratislavských punkových akcií. Bolo to vlastne spoločné vystúpenie novej generácie nastupujúcich skupín a prehliadka rozvíjajúcej sa mladej Oi! scény v Bratislave. Hrali tam Postoi, Úkryt, Menzes, P.P. a RozpoR. Pamatám si, že po koncerte bolo pár sťažností na násilný tanec a pár rozbitých hláv.:) Možno tomu pridal aj náš transparent ,,Niektoré veci sa musia riešiť násilím.“

V polovici augusta nám basák brnenskej oi! kapely Operace Artaban, Kabanos, navrhol účasť na kompilácii českých a slovenských punk/oi! skupín. Každá formácia mala poskytnúť 2 skladby. Chceli sme už konečne nahrať niečo v profesionálnych podmienkach, tak sme sa 24.8.2001 vybrali do štúdia Exponent v Šulekove pri Hlohovci, kde sme za deň zmákli ,,Žrádlo“ a ,,Tajný fízel“.
Počas nasledujúcej jesene odohral RozpoR niekoľko koncertov po Československu s kapelami ako Čad, Kontatto (IT), Social Insecurity (UK), The Riot, Provokace, Operace Artaban. Zaujímavé bolo stretnutie generácií na koncerte v Elam klube s veteránmi Mladé Rozlety a Lord Alex.

V decembri kapela absolvovala zaujímavú dopravnú nehodu počas cesty do štúdia Exponent, kam sme išli nahrať nejaké skladby na pripravovaný album. Snehová metelica na diaľnici spojená s krutou zimou mala za následok extrémne šmykľavú vozovku. Pri predbiehaní do nás zboku narazila nejaká čúza a náš starý dobrý Oltcit začal robiť na diaľnici hodiny. Nejakým zázrakom sme sa vyhli všetkým okoloidúcim autám, ako v počítačovej hre a skončili sme stáť pekne v smere jazdy na krajnici, zatial čo tá baba vletela s autom do jarku. Čistá zverina! Jediná naša ujma bol trošku preliačený zadný bok auta, ale v štúdiu sme boli nakoniec včas.

Niekedy v januári 2002 mi zavolal Babulo (gitarista oi! skupiny Postoi), či nechceme byť zaradení na výberovke Punkrock Made In Slovakia vol.3. Bol totiž sused Vlada Lama Lamoša, ktorý to produkoval. Začiatkom februára mi teda prišla domov žiadosť o zaradenie našej skladby na to CD z vydavateľstva Universal Music, s.r.o.. Ja som bol proti našej účasti, Filip bol za a ostatní mali na kokote, ale aspoň sme im napísali primitívny list s požiadavkou, že by sme radi videli, čo obsahuje zmluva. Zdá sa mi, že ani neodpísali, kokoti...

Ilegálna spravodlivosť
Plánovaný album, ktorý sme nahrávali po častiach celý rok (tento spôsob sa stal permanentným pracovným postupom RozpoRu) vyšiel v júni 2002. 12 štúdiových skladieb s kvalitným zvukom, pekne spracovaným obalom a potlačeným CDr si kapela vydala sama na vlastné náklady. Logo Žiadna značka-No label, pod ktorým vlastne Ilegálna spravodlivosť vyšla, hovorí samo za seba. Mnoho ľudí stále považuje tento album v diskografii RozpoRu za najlepší.
Okrem klasických koncertných pódií, o ktoré sme sa delili napr. s Odpadom, Začiatkom Konca, Konfliktom, Degradačkou, NVÚ, Los Fastidios (IT), Ad Actou, Stanazom, Operace Artaban, Železnou kolónou, JPN, Incidentom a Barackcou (H), nasledovali aj vystúpenia na festivale Punk Island v Dobrohošti, na squatte v nemeckom Stuttgarte alebo na kamošovej svadbe v krčme v bratislavskom prístave.

V apríli 2003 sa objavila prvá kolekcia tričiek ,,RozpoR – žiadne idoly!,, s dnes už ,,klasickým“ motívom prečiarknutého názvu kapely, avšak vtedy ešte na žltých tričkách.(!)

V tejto dobe už bol RozpoR celkom známy svojou pódiovou šou, ktorá sa dostala do povedomia predovšetkým rôznymi rekvizitami. Tie dodávali koncertom vizuálnu rovinu a často aj interaktívne zapájali publikum do zábavy. Používali sme lacné materiály, ktoré sme našli na ulici alebo na smetisku, prípadne niekto niečo doniesol z roboty. Okrem množstva transparentov (slogany, názvy crews) to boli napr. vrecia plné nastrihaných papierikov, ktoré sa hádzali do vzduchu nad publikum (také punkové konfety), klasická guľa z papiera, kartónu, fólie alebo lešenárskej siete, ktorá sa hodila do davu a potom polovicu koncertu ,,tancovala“ na rukách a hlavách ľudí, karborúska čo hádzala vodopád iskier, vodné pištole, živá múmia (!), ktorú hrala moja segra alebo stena z kartónových krabíc, ktorú sme prerazili na začiatku prvej skladby. Ešte ma teraz vlastne napadlo, že sme pred jedným koncertom v Stoke naťahali krížom krážom po celej sále policajné pásky, takže keď sa tesne pred začatím otvorili dvere aby obecenstvo vošlo dnu, nikto nechcel vstúpiť...:)
Doma sme už vtedy mali vybudovanú slušnú základňu fanúšikov, z ktorých skupina najtvrdšieho jadra sa nazývala Pogomančaft Bratislava.

Organizovaný punk
Kvôli kokotskému prístupu niektorých ľudí v štúdiu Exponent, sme na nahratie ďalšieho albumu hľadali nové štúdio a rozhodli sme sa pre Moonset Paladis v Šali, ktoré vlastnil Mato, gitarista a spevák reces-grindového projektu Real. Jeho prístup sa radikálne líšil od exponenťákov. Už žiadne nervy, ale pohoda a sranda.
Nasledovali koncerty s Red Insect, Davovou psychózou, Discipline (NL), Up to Vegas (D), Mad Pigs, Skatatonics, Cenzúrou, Bulbulators (PL), Skampararas (PL) a skupinami, ktoré boli spomenuté už vyššie.
Na koncert v ružinovskej polyfunkčnej budove ,,Budúcnosť,, sa RozpoR a najbližší okruh kamošov namaľovali v gotickom štýle a takto tiahli cez mesto do klubu. Na tejto akcii sme (napriek tomu, že sme kvôli času neodohrali) prvý raz použili náš nový transparent RozpoR s kresbou dvoch zápasiacich indiánov (reprodukcia ilustrácie z knihy Posledný mohykán) s podnadpisom ,,Bratislava oi!-core banda“.

Na jar 2004 mal Lupes zdravotné problémy a tak zaňho koncert v Jihlave zahral na basu náš priateľ a spriaznená duša Miško z nitrianskych DPH (neskôr hrá v neopunkových hitmakeroch Conspiracy Failed). 14 skladieb nacvičil za 3 dni a jednu skúšku a alternáciu zvládol bravúrne!!!
Po ceste na tento koncert prežil RozpoR druhú autonehodu. Ešte v Bratislave do našej starej škodovky odzadu narazil Ford Maverick s mohutným baranom na nárazníku. Pri náraze sme leteli tri metre a po dopade bolo naše auto na totálku. Naštastie sa nikomu nič vážne okrem pár modrín nestalo a po 3 hodinách vybavovačiek nás na koncert dopravil Paťo, spevák Stanazu so svojím autom.
Presne 20 dní potom, sme pri nočnej ceste z vystúpenia v Ostrave vyleteli v zákrute z vozovky a odtrhli olejovú vaňu. Museli sme počkať do rána na servis a keď sme znovu vyrazili, tak nám do čelného skla jebol vrabec a nakoniec sme v Považskej Bystrici dostali pokutu 1000 sk! Asi to bola nejaká symbolika, lebo to bol náš päťdesiaty koncert.
V júli kapela s priateľmi natočila sekvencie pre svoj prvý videoklip ku skladbe Fanatik. Jeho umiestnenie ako video-stopy na pripravovanom CD sa však nestihlo kvôli predlžujúcej sa postprodukcii. Objavil sa na internete až o pár týždňov potom.

Popri koncertoch (napr. s Antidote (NL), A-brigade, Vandali, Proti smeru), sme sa v lete a na jeseň sústredili na donahrávanie a vydanie albumu Organizovaný punk. Ten vyšiel konečne na lisovaných CD s profi potlačou a obalom v decembri 2004. Opäť na vlastné náklady kapely. V spolupráci s Distrom 414 k nemu vyšiel aj propagačný leták. Pokrstil to Kieran, basák z londýnskych Restarts, keď im RozpoR predskakoval počas ich koncertu v bratislavskom Propíku.

Nový rok pokračoval hraním po Československu s Pilsner Oiquell, Načo názov, Disident, Aqua Silentia, atď. V lete 2005 vydal Chrapúň z DPH a Hurvy z Provokace výberovku Drivin 2 Hell, kde sa RozpoR prezentoval skladbou Pangrok z Ostbloku, ktorú sme nahrali súčastne s pripravovaným materiálom na album Organizovaný punk. Táto pesníčka sa potom s odstupom času dostala aj na album RozpoR ...su uchilny zido bolsevycky fetaci !

Na koncerte 5.11.2005 s Mordor´s Crazy Horses Gang, bola razia kukláčov, údajne kvôli tomu, že deň predtým zabili nejakého študenta Daniela Tupého. Nechápem, prečo prišli kopať do hláv mládež na náš koncert, keď toho chalana nikto z nás nepoznal a ani nikto nevedel o čo ide...Sám som skončil na fízlici, lebo som nemal občaňák, ale nakoniec som sa stihol vrátiť a koncert sme odohrali. Neskôr sa ukázalo, že Daniela pravdepodobne zavraždili terče, následkom čoho zorganizoval Mišo Kaščák (organizátor festivalu Pohoda a bývalý spevák skupiny Bez ladu a skladu) spomienkový benefičný Koncert proti násiliu na mieste vraždy na Tyršovom nábreží v Petržalke. Pozval aj RozpoR, ako antifašistickú oi! kapelu, takže sme hrali pred dovtedy najväčším davom, cca 2000 ľudmi. Svojich 10 minút slávy sme si užili medzi interpretmi ako Jana Kirschner, Para, Le Payaco, Burkine Ghiľa či Pressburger Klezmer Band.
Jeden celý deň slávy si zase užil transparent s logom Trojan, nápisom SHARP a plným znením tejto skratky v slovenčine a v angličtine, ktorý sme vyrobili špeciálne na túto akciu a visel celé poobedie pri pódiu. Objavil sa aj na fotke k reportáži o koncerte v Novom Čase. Potom sme ho nejaký čas používali na rôznych akciách a dokonca aj nemecká oi! legenda Stage Bottles použila svoju fotku s týmto transparentom v pozadí ako hlavný obrázok na svojej webovej stránke (snímka vznikla pred ich koncertom v bratislavskom Subclube, kde publikum rozohrieval RozpoR). Do konca roka ešte pár koncertov s Edelweiss Piraten či Lousy (D).

Aj rok 2006 začal sériou koncertov napr. s K.O.S., Leniwiec (PL), El paso, Derkovbois (H), Stage Bottles (D), Dies Irae, Superapes, Švablast, Hasiaci prístroj, Kaktus, Proiekt a mnoho ďalších kapiel, ktoré som už spomínal vyššie. Jedno z extrémnych vystúpení (aspoň čo sa týka atmosféry) bolo v tom roku na festivale Punk Island. Pri prídavku sa na pódium vyvalilo asi 30 ľudí a kokot zvukár nás na protest vypol, takže sme to dohrali iba na backline. Naši fans spievali ten text tak hlasno, že to ozvučenie ani moc nechýbalo.:)
Ďalšia zverina sa stala pár mesiacov potom, na koncerte s Los Fastidios v bratislavskom Randal klube. Na záver našej šou sme mali pripravené spálenie nemeckej ríšskej vlajky, v skutočnosti sme skoro spálili budovu Ymca. Rumun totiž použil priveľa benzínu a ono to vzbĺklo jak sviňa. Odhodil to teda pod pódium, kde sa od toho chytilo ďalších 5 ľudí. Zároveň sa z kýbla, v ktorom to podpaľoval zdvihol ohnivý hríb až po strop. Rumun jebol horiaci kýbel do rohu k backstage a celý ten roh začal horieť tiež. Nakoniec to po minúte zahasil bubeník z Los Fastidios krytom na činely. V publiku medzitým horeli ľudské fakle a ostatní sa ich pokúšali zahasiť. Panika, binec, chaos!!! Skončilo to jedným spáleným xichtom, dvoma rukami, teniskami, batohom a jednému týpkovi ešte spálilo gule. Chladil si ich potom na hajzli v umývadle... Rumun mal tiež ohoretú hubu. Zranených sme vzali na pohotovosť a naštastie to boli iba ľahké popáleniny, ktoré nezanechali stopy. Blázon Hendo, ktorému v nemocnici ofačovali celú hlavu, sa potom vrátil späť do klubu ako múmia a pil ďalej.(!)

Na jeseň vyšlo pokračovanie série výberoviek Punkrock made in Slovakia vol.5, ktoré obsahovalo aj skladbu Ja som ja od RozpoRu. Dôvodom, prečo sme sa rozhodli poskytnúť našu skladbu na kompiláciu,ktorú sme predtým odmietli, bola zmena vydavateľstva z ,,major labelu,, Universal Music s.r.o. na ,,nezávislú,, firmičku Musica s.r.o.

Nikto nám nebude kurviť našu šou!
V roku 2007 začal RozpoR popri koncertoch (mimo iné s Alamogordo, Rumburak, Lumpen (IT), Inerdzia (IT), Last Strike) a vystúpení na najväčšom československom punkovom festivale Antifest, nahrávať materiál na nový album a pokračoval s natáčaním druhého videoklipu ku skladbe Môj Pohreb (Parte).
24.11.2007 odohrala kapela svoj 100. koncert v klube Hopa na Kramároch, z ktorého sa onedlho stal najlepší bratislavský klub - Intergalaktická Obluda. Po tejto akcii musel RozpoR zrušiť viacero vystúpení a aj prerušiť natáčanie klipu, lebo u Lupesa sa znova objavili nejaké zdravotné ťažkosti.
Kapela sa dostala na pódium až začiatkom roka 2008, v Šali. Tento koncert sprevádzali nepríjemnosti, pretože majiteľ klubu, čistý sedlák, chcel mať na pódiu dvoch ochrankárov, čo zas nevoňalo nám... Mimochodom, v tejto dobe sa podobné spory stále zintenzívňovali, čo nakoniec vyvrcholilo v lete na poslednom ročníku festivalu Punk Island.
Niekedy v decembri 2007 mi znova volal Mišo Kaščák, s ktorým sme sa zoznámili pri našej účasti na jeho benefičnom Koncerte proti násiliu, či nechceme vystúpiť v relácii Ladí Neladí na ČT 2. Vzali sme to aj napriek faktu, že sa do takého prostredia moc nehodíme. Dôvod bol však jasný! Kde lepšie sa dá propagovať antifašizmus, ako v telke?! Natáčalo sa to v januári 2008 v klube Fabrika v Ostrave a nakoniec to dopadlo lepšie než sme čakali. Pre nás ako undergroundovú skupinu hrajúcu v garážach a hnilých kluboch to bola zaujímavá návšteva iného sveta.:)
Nasledujúce mesiace sa to znova slušne rozbehlo s koncertami po Československu a jednej odbočky do Maďarska (s kapelami ako Pipes and Pints, Point Blank Range, Speichelbroiss (DE), Nekultúra, Street Spirit).
Na júl nám náš taliansky kamoš Emilio vybavil koncert na squatte v Bologni, čo sme spojili s malým výletíkom k moru na ostrov Elba, kde si Rumun oskalpoval skoro tretinu hlavy pádom medzi balvany na pobreží.:)

Krátko po návrate absolvovala skupina jedno zo svojich zatial najslávnejších vystúpení. Punk island 18.7.2008. RozpoR bol na programe v piatok poobede. Na žiadnom z predchádzajúcich ročníkov tohto festivalu neboli pred pódiom zátarasy ani ochranka, tentoraz tomu však bolo inak. Od začiatku nášho setu sme ostro kritizovali jedno aj druhé, následkom čoho to začalo v publiku vrieť a začali sa výtržnosti medzi obecenstvom a arogantnou, hlúpou a nezriedka agresívnou bezpečnostnou službou, ktorá nemá ani šajnu, ako to chodí na (nielen) punkových akciách. Publikum začalo rozoberať a odnášať bariéry a zvukár vypol RozpoR po štvrtej pesničke, čo vyvolalo ešte väčší bordel pod pódiom a sčasti aj na ňom. Po 15-tich minútach, keď sa situácia ako-tak ukľudnila, sa začala šíriť správa, že sa kvôli tomu festival predčasne ukončil, avšak nakoniec bez problémov pokračoval až do konca. Kapela spoluorganizátorov, tak ako aj ostatní účinkujúci, hrala bez zbytočných zátarasov a jebnutých ochrankárov pred pódiom. Fotky z tých výtržností sú použité ako podklad na inlayi s anglickým prekladom textov na nasledujúcom albume.

Vzhľadom na tieto udalosti vznikla aj skladba Nikto nám nebude kurviť našu šou! a kolekcia tričiek s rovnakým názvom a kresleným obrázkom zachytávajúcim vyvrcholenie piatkového konfliktu pri vystúpení kapely.
Zvyšok roka a aj začiatok ďalšieho sa nesie v znamení príprav nového albumu (nahrávanie v štúdiu v Šali) a koncertovania (mimo už vyššie spomenutých s Loikaemie (D), The Fialky, Muerti, Agony (UK), Dimenzia X, Kadence,
SPOTS, Fort BS (PL), Munícia)

V máji 2009 oslávil RozpoR 10 rokov svojej existencie jubilejným koncertom a krstom nového albumu RozpoR...su uchilny zidobolsevycky fetaci !!! v bratislavskom Subclube. Vstupné bolo špeciálne 2 eurá, takže prišlo cez 400 návštevníkov (aj zahraničných). Úlohu moderátorov krstu na seba vzali vynikajúci rečníci a zabávači Pišto Wilson z dvojkapely Čad/Vandali a bubeník Železnej kolóny, Slávo. Gramatické chyby v názve sú zámerné, pretože názov pochádza z nejakého internetového fóra.
Album vyšiel ako digipack (tradične v réžii a na náklady kapely) a kedže je venovaný všetkým babám, ktoré nestoja v tieni chalanov, tak aj fotka na zadnej strane obalu ukazuje RozpoR ako čisto dievčenskú kapelu.:) Táto fotka je použitá aj na originálnych koncertných plagátoch, ktoré sme dali vytlačiť v súvislosti s albumom. Raz sa jeden z fízlov, čo kontrolovali chalanov, keď lepili pred koncertom tieto plagáty, divil: ,,ty kokos to som nevedel že ten RozpoR je babská skupina...“.
Na jeseň kapela nahráva skladbu Oppressed v Oblude. Ženský vokál naspievala naša kamoška a multiinštrumentalistka Sylvia. Je to coververzia skladby We´re the Oppressed od waleskej oi!-legendy The Oppressed s vlastným slovenským textom a vsuvkou od dancefloorovej hviezdy 90-tych rokov 2Unlimited. Objavuje sa začiatkom roka 2010 na výberovke A Tribute to The Oppressed.

V nasledujúcom období kapela naďalej pokračuje v koncertovaní (s kapelami ako S.A.S., United Rebels, Red Insect, Mansklig Ladugard, Krutá zima, Čertúf punk, Point Blank Range, Afarastafa, Kadence, SPOTS, Boiling Point, Ilúzia, P.N.S., Green Smatrol, Ema Camelia, Demarche, The Fialky, Rapsod či Climax) a sporadických návštevách nahrávacieho štúdia pri príprave ďalšieho albumu. V máji otváral RozpoR na hlavnom pódiu festival MayDay v Prahe.


Nestala sa z RozpoRu už pičovina?
Niekedy v tejto dobe sa ponúkol náš starý fanúšik Albert, že by nám nakrútil kvalitný videoklip. Slovo dalo slovo a tak sme to začali plánovať. Spočiatku sme mali v úmysle použiť skladbu „Nechápem“, pretože sa práve konali parlamentné voľby, no nakoniec padol výber na seba-reflexívnu „Nestala sa z nás už pičovina?“. Albertovi totiž jej parodická poloha sadla viac ako politický kontext „Nechápem“. Prvé zábery tak začal snímať už na našom júlovom koncerte s Davovou psychózou v Oblude, avšak pre nedostatočné svetlo a aj prílišný kontrast s nasledujúcimi zábermi z exteriéru sa koncertný materiál v klipe nepoužil.
Celé video sme nakrútili za dva super slnečné skoré augustové dni. Prvý deň sa robili scény na streche a druhý jazda autom, mačka, Obluda a bazén. Pamätám si, že okamžite po poslednom zábere začalo pršať a pršalo ďalšie dva dni. Najnáročnejšie bolo asi vytrepať marshallovú stenu a ostatné rekvizity na strechu osemposchodového paneláku s miniatúrnym výťahom. Keďže bola klasická tichá nedeľa a my sme potrebovali playback, hučala skladba „Pičovina“ celou štvrťou a obyvatelia okolia čumeli z balkónov. Druhý deň v kabriolete sa niesol v podobnom duchu aj keď policajné auto, ktoré je zachytené aj v samotnom klipe s nami nemalo nič spoločné. Síce sme najprv všetci stŕpli, keď sa rútilo za nami so zapnutými majákmi no rovnako tak nás aj predbehlo a ťahalo ďalej naháňať niekoho iného. Bol to totiž skurvený radar!
Rumunov kamoš Andy, od ktorého sme mali požičané auto má alergiu na mačky. Vôbec ho to však neodradilo od toho, aby si pri záberoch mačky šoférujucej auto položil toto zvieratko na kolená a jazdil s ním hodinu po meste. Tomu sa hovorí – „má v piči“! Úplný král!
Trvalo skoro ďalší rok, kým sa nakrútené zábery spracovali a klip sa objavil na verejnosti až v roku 2011. Pamätám si, že Lupes bol k tejto skladbe dosť skeptický a obrazne ju považoval za začiatok konca RozpoRu. Pritom sa naopak hneď po vydaní zaradila medzi naše najväčšie hity...

V lete nás potom oslovil Tomáš „Pesar“ Peciar z cyklo-iniciatívy Kritická masa, či by sme nenaspievali vlastnú verziu riddimu Critical Mass, od dídžeja s menom Juju Planet DUB aka Tip Top Underground Sound. Mal to byť projekt, v rámci ktorého mali rôzni hudobní interpreti urobiť svoju verziu no všetci ostatní oslovení sa na to vysrali a nakoniec bol RozpoR jediný, kto to v štúdiu naozaj nahral. Skladba sa potom hrávala na viacerých cyklo-akciách Kritickej masy. V texte spomíname tri známe osoby bratislavskej punk scény, ktorých život je úzko spätý s bicyklom. Macejku, Kaca a Romana Gážiho. Prvý bol metalpunkové hovedo, ktoré fakt nepoznalo zimu. Pohľad naňho bol ako keby sa barbar Conan zmixoval so Saganom a na cajgli jazdil aj v januári iba v triku (Concrete Sox, Brujeria, Fuck USA), hnilej 300 ročnej bombere, ktorá držala iba nášivkami a nemala už skoro žiadne futro a roztrhaných džínach.
Druhý síce nejazdil v kose tak naľahko, zato však o to intenzívnejšie. Na noc si bike vešal na stenu rovno nad svoju posteľ a často na ňom do roboty vozí veci ako nákladný vozík, 50 metrov ťažkého káblu alebo podobné neskladné a ťažké kokociny.
Posledný spomínaný zas naozaj na každý koncert v Blave (a som svedkom že raz aj v Nitre) prišiel na bicykli z Modry. Prvé roky som si myslel, že je nejaký Španiel. Až neskôr mi došlo, že je len tak opálený kvôli dlhým hodinám stráveným v ostrom slnku na ceste.

V októbri vyšiel náš piaty štúdiový album – V lete oi, v zime crust..., čo bol zároveň náš prvý vinyl. Album sme nablvali aj na stiahnutie zadara na náš web. Veľa ľudí sa nás vtedy pýtalo, prečo to nevydáme aj na CD. Mne osobne však už dlhšiu dobu tento formát prišiel mŕtvy a v závratne rýchlo nastupujúcej virtuálnej dobe, keď si všetko stiahneš alebo vytlačíš stratil význam. Discmany vymenili mp3 a v autách sa objavili USB-čka. Táto situácia priniesla hlad po hmatateľných veciach, ktoré si neurobíš len tak ľahko sám doma a preto sme sa pridali k trendu návratu ku klasickej vinylovej platni. Príde mi to ako trvácnejšia hodnota aj jej posluch ako rituál, ktorý ťa prinúti na chvíľu zastaviť a viac sa na album sústrediť. A to samozrejme nehovorím o zvuku, ktorý je oproti cédečku či empétrojke neporovnateľne lepší a živší.
Táto radovka je aj prvá, kde sú bicie vo všetkých skladbách nahraté podľa metronómu. Viem, že sa teraz mnohí pousmejete, že „veď to je snáď normálne“...no pre nás v tej dobe nebolo. Punk, chápete vôbec?! Opakujem, nás vtedy nikto hrať neučil ani nám nikto moc neporadil, takže sme k tomu dospeli nejak postupne. Ja som doma podľa kliku hrával už dlho, no viem, že sme vtedy hodiny zavretí v skúšobni skúšali s Filipom hrávať podľa metra spolu a extrémne ma to nebavilo, lebo to bolo furt dokola to isté...bum čvach bum čvach...
Nosič bol premiérou aj po vizuálnej stránke. Po prvý raz sa totiž na obal použili moje komixové kresby, ktorým sa sporadicky venujem od konca deväťdesiatych rokov pod menom Art A.D. (Datra odzadu) a Šuvix. Šuvix je aj meno pre originálnu zubatú postavičku, ktorá je ústredným motívom mojich kresieb. Zaumienil som si do budúcnosti, že všetky nasledujúce obaly našich nosičov budem koncepčne produkovať v tomto štýle. Samozrejme sa to netýka výlučne iba RozpoRu! Ak sa niekomu z vás moje práce páčia a chceli by ste nejakú moju zubatú čarbanicu použiť na obal, tričko...hocičo, neváhajte a kontaktujte ma. Budem rád! :)

Doska polarizovala našich fanúškov. Mladí pičovali, že sme vymäkli a starí chválili, že sme vyzreli.:)

V tom roku sme absolvovali koncerty s bandami ako napr. Die Hards, Incident, Lost Souls, Vaudeville, Odpad, Casualties (USA), Tagada Jones (F), The Oppressed (UK), Muerti, Time of my Life či BBYB.


Nový pekelný basový groove
Jesenný koncert v Plzni, kde sme predskakovali veľkým The Oppressed bol posledným vystúpením s Lupesom. V lete sa mu narodil Peter a povinnosti s tým spojené ho donútili utriediť si priority a opustiť kapelu, pretože jednoducho nestíhal. Najprv tvrdil, že to bude iba „dočasne“ no rok po jeho odchode už bolo jasné, že to nebude len tak. Filip v tom čase tiež odišiel na dva mesiace makať do Nemecka, takže sme stáli pred úlohou zohnať náhradného basáka aj bubeníka, pretože sme mali na december pripravený koncert na Ukrajine.
Za bicie si vtedy sadli viacerí bubeníci. Na Okthoberfeste v Starom Smokovci s nami hral Fabko z Kaktusu a neskorších Elegans či Rockefellas. Bol však už vtedy dosť vyťažený, takže sme kvôli ďalším koncertom museli angažovať mladého Kuba, ktorý v tom čase búchal v Odklone. Odohral s nami Ukrajinu (aj keď nakoniec sa na ten víkend uvoľnil aj Fabko, takže sme tam išli s dvoma bubeníkmi a Fabko si strihol jeden či dva prídavky). Kubo vtedy nosil taký rockabilly účes, čo niekomu z nás pripomínalo vlnu. Síce si už presne nepamätám ako, ale počas cesty späť Rumun prerobil „vlnu“ na „Žlnu“ a už mu to prischlo ako prezývka.
Skúšal s nami aj Harley z kapiel J.P.N. a Lutra, ktorý zároveň hráva námedzne aj v legendárnom Extipe, no potom sa už vrátil Filip zo západu a pokračovali sme tak ako predtým.

Možno bude niekto prekvapený, ale omnoho väčší problém ako nájsť náhradného bubeníka, bolo koncom roka 2011 zohnať náhradného basistu! Volal som všelijakým starým kamošom, pýtal som sa aj ľudí, o ktorých som mal aspoň hmlisto v pamäti, že niekedy pradávno na basu hrávali. Nič z toho. Jeden si neveril, druhý nemal čas, tretieho nepustila frajerka a tak ďalej...poznáte to... Od dôb, keď sme s kapelou začínali a keď na nejaký nástroj hral každý druhý sa to radikálne zmenilo. Mládež zlenivela a málokomu sa chce učiť prstoklad a hru vôbec. Aspoň teda v punk/oi!/hard core/ prostredí. Nastupuje doba lap-topov a samplovania. Dídžejov je jak maku, basákov jak šafránu.:D

Asi po troch týždňoch po odchode Lupesa som už bol vážne zúfalý a chystal som sa zrušiť náš blížiaci sa termín prvého vystúpenia na území bývalého Sovietskeho zväzu. Kurva, tak som sa tešil do pičéééé!!! Práve sme vtedy makali na jednej zákazke v Eurovei a robil tam so mnou aj kamoš – spevák z moshových Point Blank Range – Kubec. Sťažoval som sa mu, že jak je to na piču s hudobníkmi a on naraz zadrel šialený nápad. „Šak skúste Jazzyho, môžem mu brnknúť.“ Jazzyho, ktorý okrem toho, že hral predtým s Kubcom v PBR ako aj v oi! kapele Divízia a funkových PunkFunkGenius, som poznal z nášho desiateho výročia v Subclube, kde s nami robil rozhovor pre článok o RozpoRe v časáku Týždeň. To, že by mal hrať s nami mi prišlo ako absolútne sci-fi, pretože to bol a je na rozdiel od nás primitívnych fušérov a hoblikárov sofistikovaný mladý h.u.d.o.b.n.í.k., čomu napovedala už jeho prezývka (mimochodom, vymyslel mu ju Kubec). A okrem toho študuje muzikológiu... Kubcovi vravím: „Ti jebe? On by hral v hnilom RozpoRe? Pičovina, ne?“ On na to: „Nevadí šak za opýtanie nič nedáš“, čo som mu uznal. Podal mi telefón s Jazzym na druhom konci. Pýtam sa teda: „Fakt by si s nami odohral tú Ukrajinu?“ Jazzy: „Jasné, veľmi rád!“ Z mojej strany šok, nechápanie, srata reči. Vravím mu, že o dva dni bude skúška, že či môže a že mu pošlem zoznam skladieb na naučenie. Na tej skúške zahral ten blázon na prvý raz všetky skladby perfektne - lepšie než my s Filipom po dvanástich rokoch.:D Po odohraní druhého songu (Zostarnúť mladý) sa ma pýta svojim typickým extrémne slušným, spisovným a rozhlasovým tónom: „Prosím ťa Datra, ten prechod v druhej quarte do cis je dvakrát alebo štyrikrát?“ Keďže som nemal šajny o čom točí (a dokonca si ani teraz nie som istý, či som to dobre zreprodukoval), vyšlo zo mňa iba: „Čo? Vôbec ti nerozumiem. Môžeš mi to ukázať názorne na paroháčovi (tak sa slangovo označuje barový akord)?“
Jazzy okamžite prepol do garážovej metalovej a punkovej mluvy a odvtedy si rozumieme.

V januári 2012 sme mali naplánované víkendové miniturné so Železnou kolónou a tak som sa Jazzyho spýtal, či by s nami neodohral ešte aj to a keď sme sa z toho výjazdu vracali tak sme sa rovno dohodli, že u nás zostane, kým sa nevráti Lupes. Ten sa však ani po roku nevrátil a tak sa Jazzy stal novým plnohodnotným členom kapely.
Do oi!-ovej kapely sa dostal človek, ktorý počúva Nicka Cavea, Victora Wootena, Red Hot Chilli Peppers alebo jeden z najosobitejších vývozných artiklov bratislavskej alternatívnej scény - Longital. A to nehovorím o vážnej hudbe, ktorá je jeho rovnakou vášňou a o ktorej aj robí reláciu na rádiu Devín. Okrem prínosu čerstvých vplyvov do našej tvorby to pre mňa osobne znamená aj to, že pri dlhých prejazdoch na a z koncertov mi skracuje hodiny za volantom rozprávaním o tom ako sa pretransformoval gregoriánsky chorál do renesančnej polyfónie, ako bol Bach úplne neznámy až kým jeho notové zápisy neobjavil Mendelson a aký bol Alexander Mojzes pankáč.


Na jar nám Kaco vyprodukoval šikovné video k skladbe „Zostarnúť mladý“. Live zábery pochádzajú z plzenského koncertu s The Oppressed a je to posledný počin RozpoRu na ktorom ešte hrá Lupes. Tie kecy v angličtine na začiatku a na konci boli záznamom z kultového amerického rádia Maximum R´n´R. Zaujala nás moderátorova výslovnosť názvu skladby: „Uraspour - Zostenut mlejdy“...


Zbrane, ženy a helikoptéra
V polovici apríla sme v štúdiu nahrali prvú skladbu v novej zostave - „Potrebujeme makať na sebe“. Kaco toto nahrávanie nakrúcal a zostrihali sme z neho taký making-of dokumentík, ktorý vyšiel na jeseň. Medzitým sa už začali asi jeden a pol mesačné prípravy na zatiaľ produkčne najnáročnejší a najdrahší projekt kapely – nakrúcanie videoklipu k tomuto novému songu. Opať v réžii verného Ala. Samotné filmovanie sa uskutočnilo koncom júla a stihli sme to tak ako pri „Pičovine“ za dva dni. Prvý deň sa nakrúcalo trénovanie na starom vojenskom cvičisku pri ceste na Devín, zápasenie v bažine, zlanovanie a džunglové zábery. Všetko v krásnom pralesnom prostredí dunajských lužných lesov a ramien v chotári Blavy. Druhý deň jazda a pristávanie vrtuľníkom, streľba a zábery z interiéru. Hlavné protagonistky sú všetko profesionálne herečky a tanečníčky. Alo nechcel, aby sme také náročné úlohy zverili našim neprofesionálnym kamoškám, ktoré by mohli v istom momente zlyhať a ohroziť tým celú produkciu. Nakoniec sa Alova požiadavka ukázala ako veľmi praktická, pretože Zuzka, Chris, Barča a Domča predviedli neuveriteľné nasadenie a sami sa predbiehali, ktorá dá väčšiu „zverinu“. Dúfam, že teraz nikomu nekrivdím, ale po pár skúsenostiach so zverením omnoho ľahších úloh našim kamošom si naozaj nie som istý, či by sme niektorú z našich kamarátiek presvedčili, aby sa vyváľala v bahnistej bačurine v strede lužného pralesa medzi hadmi a komármi. Každopádne nám však v oba dni pomáhala veľká crew (cca 15) našich priateľov od zásobovania a transportu až po osvetľovanie, asistenciu a technickú pomoc. Ako hlavného kameramana zohnal Alo vynikajúceho fotografa Martina Vrabka, ktorého profi team pracoval špičkovo. Jediná slabina celého projektu bola Albertova pracovná vyťaženosť, kvôli čomu sa znova postprodukcia a dokončenie pretiahli o viac než rok. Klip nakoniec vyšiel v novembri 2013.

Okrem filmárskej roboty a nám rok 2012 priniesol vystúpenia s kapelami ako The Rocket Dogs, Odklon, Speichelbrois (D), Staré pušky, Catastrofy, Heretix, Subhumans (UK), Rejected Youth (D), Začiatok konca či Rats Get Fat. Do konca roka sa nám ešte podarilo predkapelovať milovaným Oi Polloi (ktorých sme vlastne naším autom brali z a na budapeštianske letisko) na našom prvom koncerte v bývalej Juhoslávii – na festivale Ulice protiv Fašizma v srbskom Novom Sade. Hrali tam ešte miestni hrdinovia The Bayonets (SRB) a Stillness (CRO).

Začiatok roka 2013 bol v znamení veľkej zmeny. Po vyše trinástich rokoch z kapely odišiel ďalší zakladajúci člen – bubeník Filip. Bolo to vyvrcholenie už dlhšie trvajúceho napätia medzi členmi RozpoRu. Posledné roky sme sa často s Filipom hádali kvôli rozdielnym názorom napríklad na naše pôsobenie v kapele, na naše hráčske schopnosti alebo ohľadom turné či koncertov. Ja som mu vyčítal nedostatočnú snahu pri zlepšovaní jeho hrania alebo nezáujem o turné v Rusku. On mne zase moju prílišnú neústupčivosť, presadzovanie si svojich predstáv a hrotenie niektorých vecí. Dúfam, že som to napísal dosť objektívne.
Bol to zásadný člen a jadro RozpoRu a významne sa podieľal na celkovej ideovej a názorovej orientácii RozpoRu. Takisto bol trochu maskot a vytváral bubeníckemu postu v kapele nezameniteľný xicht. Z jeho hlavy pochádzali známe pojmy ako - Ilegálna spravodlivosť, Organizovaný punk alebo Žiadna značka.

Posledný koncert s Filipom sme odohrali „na Sida“, 2. februára v legendárnom klube Intergalaktická Obluda. Náš kamoš Vlado, prevádzkár Obludy, s nadsádzkou poznamenal, že Filip každopádne „odišiel na vrchole“, pretože kvalita a atmosféra toho koncertu boli výborné.

Po skúsenostiach s hľadaním basáka rok predtým sme vedeli, že to bude podobné a tak sme okamžite rozhodili inzeráty na hudobnícke weby, dokonca aj na Bazoš! Samozrejme sme najprv oslovili najbližších známych bubeníkov – Fabka, Harleya a Žlnu, avšak každý z nich mal už aspoň dve kapely, takže ďalšiu by nestíhali. Za tri mesiace sa nám ozvali asi traja ľudia, z ktorých jeden ani neprišiel na konkurz. Nakoniec sa ozval celkom dobrý mladý chalan Adrián, ktorého funky-groovy feeling by určite zapasoval k Jazzyho base no práve v tom čase sme sa cez Železnú kolónu skontaktovali so Zorrom. Kopi zo Železnej mi totiž spomenul, že majú nového bubeníka z Tatier, ktorý hral v Time of my Life, ale že teraz študuje v Blave. Tak som sa spýtal, či by nezvládol aj dve kapely ak by to Kolóne nevadilo. Slovo dalo slovo a Zorro prišiel na konkurz. Postavil nás pred dilemu. Adrián totiž hral kvalitne a práve nehral v žiadnej inej skupine čiže by mal čas aj keď punk zrovna nebola jeho šálka. Zorro mal síce menej času a na krku už Kolónu, no je to pankáč a naša hudba by ho bavila viac než Adriána, čo bola devíza do budúcnosti. To rozhodlo a tak sme po troch mesiacoch znovu začali usilovne skúšať s novým bubeníkom starý program ako aj čerstvé novinky do štúdia, kam sme mali namierené v lete. Prvou bola „Cudzie vplyvy“.
Koncertnú premiéru si Zorro odbúchal v miniatúrnom Boogie bare v Trenčíne 6. júla.

Do konca roka sme skúšali a pripravovali novú dosku – split LP s našimi moravskými kamošmi, kapelou Zlá krev, ktorá vznikla na troskách známych Edelweiss Piraten. Pôvodne sme plánovali vydať to na prelome januára a februára, no sled rôznych zdržaní, komplikácií a čakania kvôli nedostatku času niektorých ľudí posunul vydanie skoro o pol roka. Veľa sme rozmýšľali nad názvom platne. Snažili sme sa vymyslieť nejaký názov, ktorý by bol rovnaký v češtine aj v slovenčine no bez výsledku. Preto sme nakoniec použili anglickú variantu – Soundtrack out of the Box, ktorá je vlastne derivátom názvov skladieb „Soundtrack k naším životom“ od RozpoRu a „Think out of the Box“ od Zlej krvi. Obal pokračuje v nastolenom kurze komixového Šuvixa a platňa obsahuje aj plagát so šuvixovským motívom.

Medzitým sa ešte na jar 2014 Rumunovi narodil syn Edo.

Intenzita koncertov sa v poslednom období trochu znížila no aj v tomto roku sme dali pár dobrých šou s bandami Slobodná voľba, Downstream, Začiatok Konca, Catastrofy, Strength to Endure,
Party 5(PL), Zlá krev, Better Way, Tales of Error, Karramba (BY), Elegans, TPS Crew, Evil Conduct (NL), Jenny Woo (Can), Incident a ďalšími. Vyvrcholenie roka pre nás bolo štvordňové turné po Bielorusku a Ukrajine so Zorrovou domovskou kapelou Time of my Life.

Bude pokračovať...

Datra